Prečo je dobré mať Igora

Autor: Andrej Stančík | 25.10.2019 o 12:17 | (upravené 29.10.2019 o 9:48) Karma článku: 10,02 | Prečítané:  16135x

Igor Matovič je fenomén a causa sui slovenskej politiky. Môžeme ho mať radi alebo nenávidieť. Jedno je ale jasné. Bez neho vymeniť vládu SMERu nepôjde 

Po odchode Remišovej viacerí Igora Matoviča a jeho stranu odpisovali. Sám som bol medzi nimi. Zdalo sa, že odchod tak kľúčovej osobnosti, (ktorá, ale nebola ani členkou strany) OĽANO položí. Čo predsa môže byť väčším dôkazom neschopnosti Igora Matoviča spolupracovať,ako odchod jeho dvojky? Podcenil sme ale jeden dôležitý fakt : úspech OĽANO nikdy nezávisel od koherentnosti strany, jej osobností, či programe. Úspech OĽANO je v dobrom aj v zlom úzko spätý s Igorom Matovičom. A všetko nasvedčuje tomu, že aj najbližšie 4 roky bude udávať tón v parlamente.


Igor Matovič je jednoducho fenomén. Nevyspytateľný, živelný, úprimný (často až na škodu),ale hlavne zásadový politik, ktorý to jednoducho páli na všetky strany (z čoho má volič opozície oprávnený strach). Do konfliktu sa za svoje pôsobenie v parlamente dostal s nespočetným množstvom gaunerov zo SMERu a jeho koaličných partnerov – vždy, ale oprávnene. Každý triezvo uvažajúci človek mu, predsa musí dať za pravdu, títo ľudia nám skutočne uniesli štát, a to, čo posledné roky robia je jednoducho neuveriteľné. Matovičov inštinkt na pokrivené charaktery sa ukázal aj v prípade Procházku, ktorého si nahrával a nahrávku potom zverejnil. Vtedy sa to zdalo ako neoprávnený útok na gazdu pravice a šancu na vládu bez Fica. Len pár dní po voľbách sme sa, ale zdesene dozvedeli, že práve vďaka Procházkovi mohol Fico vládnuť ďalej. Matovičovo podozrenie o Procházkových zámeroch sa ukázalo oprávnené, rovnako ako aj jeho útoky na Bélu Bugára. Uvidíme, či tento jeho radar bude fungovať aj pri týchto voľbách.


Vyčítanie vulgárneho štýlu politiky Igora Matoviča je oprávnenou kritikou. Navyše takéto správanie vyhovuje aj Ficovi, ktorý vďaka tomu portrétuje opozíciu ako chaos a cirkus, oproti ktorému stavia vládu poriadku a stability s dobre upravenými smerákmi v oblekoch na mieru. Ak by sme mali hodnotiť morálku politika len s jeho pôsobenia na verejnosti, uhladení smeráci by rozhodne z toho vyšli lepšie ako „homo vulgaris“ Igor Matovič. Už len z príbehu o Karkulke, ale môžeme vedieť, že pod slušným výzorom sa môže skrývať hladný a nebezpečný vlk. Smerácki politici nám spoza úsmevov a vtipov na MDŽ za celý ten čas rozkrádali štát a ničili budúcnosť, spolupracujúc pri tom s mafiou. Ako by sme sa, teda k takýmto ľuďom mali správať? S rešpektom, úctou a viesť s nimi debatu v Oxfordskom štýle? S Matovičovo teatrálne a vulgárne vystupovanie je len frustrovanou odpoveďou na zločiny, ktorých sa títo gauneri dopúšťajú. Nezamieňajme si formu s obsahom. Drahý oblek a úsmev totiž často skrývajú pokrivený charakter. Politickú kultúru ale predsa len netreba podceňovať a bolo by rozhodne lepšie, keby sa všetci politici správali dôstoje a s rešpektom. Oveľa horším porušením tejto kultúry je ale správanie sa smerákov. Jankovská odstúpila až po niekoľkých dňoch silného tlaku verejnosti a protestoch. V každej slušnej krajine by demisiu odala okamžite. Vlastne nie. V každej slušnej krajine by Jankovská nemala čo robiť na súde a už vôbec nie na ministerstve.


Matovič si svoje miesto v parlamente doslova vydrel. Neúnavne poukazoval na kauzy vlády a bol, preto terčom štátnej šikany. V časoch, keď Štefunko zarábal na obchode so štátom bol Matovičov biznis terčom NAKA. V čase, keď sa Sulík odobral do Bruselu to bol práve Matovič, ktorý viedol opozičný boj. Na koľko káuz prišli „bojovníci proti skorumpovanému systému“ z ĽSNS alebo SME Rodina? Zatiaľ, čo čušali, Matovičovci a SAS konali. PS síce môže tvrdiť, že opozícia v čase zlodejín vlády nekonala. Pravdou, ale je, že bez neúnavných protestov, odhaľovania káuz a možno teatrálneho upozorňovania na zlodejiny by dnes alternatíva voči súčasnej koalície vyzerala nedohľadne.


Otázkou je, aký koaličný potenciál má Igor Matovič. Dnes je už jasné, že bez širokej spolupráce opozičných strán bude výmena vlády SMERu nemožná. Voličov Fica je už síce menej ako pred 4 rokmi, no tvrdé jadro, na ktoré žiadne fakty a kauzy neplatia ostáva stále veľmi silné. Táto široká vláda bude musieť robiť veľké kompromisy a egá jej lídrov budú musieť ustupovať. Nevypočítavosť Igora Matoviča, preto nie je najväčšou devízou jeho koaličného potenciálu. Verím, ale, že motivácia na zmenu a obava z ďalšej vlády SMERu je dosť silná na to, aby takáto vláda vydržala a Igor Matovič si to veľmi dobre uvedomuje. Útoky na ostatné strany sú konieckoncov súčasťou predvolebného boja o voliča. Nepochybujem, že Igor Matovič by aj, ako súčasť vlády nešetril kritikou pri podozrení z korupcie jeho koaličných partnerov. Nahrávka Gorilly, ale jasne ukázala, že taktické mlčanie pri zlodejinách koaličného partnera je na škodu. Vztýčený ukazovák, preto bude treba aj v novej vláde.


Igora Matoviča môžeme milovať a nenávidieť. Jeho povaha nám v podstate ani nedáva na výber. Jedno je, ale isté. Môžeme sa zhodnúť na tom, že žiadny súčasný politik v boji proti korupcii nespravil viac, ako on a je isté, že do budúcna by na žiadne kompromisy v tomto smere neustúpil. Jeho miesto v parlamente je, preto zaslúžené. Okrem toho nás volebná kalkulačka nepustí. Bez Igora Matoviča je šanca na zmenu vlády nízka. Tak či onak, držme palce jemu a celej demokratickej opozícii. Ak tieto voľby nepríde zmena, bude nás to stáť príliš draho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

CYNICKÁ OBLUDA

Aké dôležité je mať Petra Tótha

Vždy to bolo zlé, ale od istej doby sa to zhoršilo tak, že sa s ucelenými myšlienkami nestretáva už ani vizuálne.


Už ste čítali?