Ríša stredu prichádza. Čo teraz?

Autor: Andrej Stančík | 8.10.2019 o 16:05 | (upravené 9.10.2019 o 17:34) Karma článku: 2,28 | Prečítané:  812x

Čína rastie a nechce to už skrývať. Ekonomická moc ide ruka v ruke s politickou. Čína už nie je krajinou tretieho sveta, ale stáva sa veľmocou, ktorá sa nebojí vyzvať na súboj aj svetovú superveľmoc. Čo to pre nás znamená? 

Čínsky režim oslavoval 70 rokov od vzniku Čínskej ľudovej republiky. Xi Jinping, oblečený v jednoduchom kostýme Mao Tse Tunga sledoval vojenskú prehliadku, ktorá jasne demonštrovala, že Čína je silná a nebojí sa presadiť svoju vôľu. Obdobie „mierového rozvoja“, kedy sa Čína snažila neprovokovať ostatné mocnosti a nepresadzovať svoje záujmy z obavy o reakciu silnejších mocností, skončili.

Xi Jinping nepripomínal predsedu Maa len oblečením. Xi Jinping je nový Mao. Dokonca je jeho pozícia podľa mnohých analytikov silnejšia ako tá, ktorej sa mohol tešiť zakladateľ  a symbol čínskeho komunistického režimu. Jeho myšlienky sú súčasťou ústavy a vedúcej role sa nemieni vzdať. Zvykom totiž bolo, že generálny tajomník strany si počas druhého obdobia vládnutia vybral mladšieho nasledovníka, ktorý mal kormidlo prebrať. Xi Jiping nič také nespravil, čo svedčí  o tom, že žiadne následníctvo sa v dohľadnej dobe nekoná a môže byť doživotným vodcom. Jeho pozícia vnútri strany je konsolidovaná a aj jeho boj proti korupcii slúžil na elimináciu politických nepriateľov. Xi je nový čínsky cisár, ktorý je stredobodom vesmíru. Trump mu takúto pozíciu môže len ticho závidieť. Zatiaľ čo on má na krku nepriateľský Kongres a média, oponentov Xi Jinpinga tvrdo a efektívne drví kožená čižma režimu. Trumpova opozícia má prime time na CNN a NBC. Opozícia Xi Jinpinga sedí vo väzení.

Povaha prehliadky nám môže dať obraz čínskeho režimu a spoločnosti, ktorú vytvoril. Pruský husí krok a ruský fetiš pre koordinované pochodovanie vojakov bolo  uvedené do dokonalosti. Pochodovanie pripomínalo perfektnú industriálnu mašinu. Vojaci, zredukovaní na dobre naolejované ozubené koliesko, sú len časťou tohto industriálneho celku, kde má každá časť svoje pevne stanovené miesto. Žiadny priestor pre improvizáciu a odchýlku neexistuje. Dokonalý poriadok a synchronizácia prehliadky sú symbolickým znázornením čínskej spoločnosti, v ktorej je individuál len súčasťou väčšieho celku, ovládaného režimom.

Moderné technológie povahu čínskeho režimu nezmenili. Naopak. Ich potenciál využil na budovanie spoločnosti podľa svojho obrazu. Orwellov Veľký brat môže len zahanbene závidieť efektivitu, s ktorou sa čínsky režim chystá monitorovať, hodnotiť a selektovať svojich obyvateľov. V systéme sociálneho kreditu bude každý jeden občan sledovaný a na základe jeho správania mu bude prideľovaný status. Tí „poctiví“ a „správni“ občania budú odmeňovaní napríklad možnosťami cestovať. „Protispoločenské“ živly budú naopak penalizované a tí najhorší budú prevychovávaní tak ako nepoddajní Ujguri, ktorých v táboroch preprogramujú na „dobrých občanov“. Samozrejme, správne a nesprávne konanie určuje strana. Osobná sloboda sama o sebe neexistuje. Existuje len spoločenský poriadok, v ktorom má každý svoje miesto. Akákoľvek sloboda je len darom, prepožičaným od režimu za príkladné správanie.

Číne sa darí aj v zahraničí. Čínske investície sú vítané v každej časti sveta. Na rozdiel od tých západných nie sú viazané na dodržiavanie ľudských práv. Čína jednoducho ani nepredstiera, že jej ide o nejaké hodnoty. Je za nimi len politický a ekonomický kalkul. Problémom je hlavne ich politický aspekt. Povaha čínskeho ekonomického systému je založená na úzkom vzťahu medzi kapitálom a štátom. Kapitáni priemyslu sú zároveň funkcionármi strany a aby sa ich firmám darilo, musia spĺňať úlohy, ktoré im štát dáva. Stratégia firmy sa teda musí podriaďovať stratégií „going out“, ktorú formuloval režim. Nie je zďaleka paranojou sa na tieto investície pozerať ako na politické nástroje Pekingu.

Juhočínske more, ktoré je z hľadiska strategického významu pre Čínu kľúčové, je posiate umelými ostrovmi, ktoré majú rozširovať čínsku moc a rakety majú zabraňovať prístup americkému loďstvu. Rusko, pripomínajúce námesačníka, slepo vchádza do aliancie, ktorá bude v budúcnosti znamenať podriadenie sa krajine, ktorú v 50. rokoch považovalo za mladšieho a slabšieho brata. Rast čínskej moci sa dial v čase, keď sa USA sústredili na Rusko – regionálnu a stagnujúcu mocnosť. Napriek Trumpovým snahám a oslabenie čínskej ekonomiky sa ale zdá, že je jednoducho príliš neskoro. Antagonizovanie EÚ Trumpom takisto snahám o zadržanie rastu Číny nepomôže. Iróniou je, že práve vďaka podpore USA Čína vybudovala svoju ekonomiku.

 

Aby sme ale boli fér, ambície Číny nie sú ničím novým. Ako každá rastúca veľmoc sa aj Čína chce presadiť vo svete a presadzovať svoje záujmy. Pax Americana je výhodný pre Západ, no Číne sa americká kontrola morí a obchodu páčiť nemusí. Čína totiž nezabúda na svoju históriu. Po tisícky rokov bola ríša stredu najmocnejšou krajinou na svete. Okolité krajiny jej v tributárnom systéme tento status priznávali a boli Číne podriadené. Všetko sa ale zmenilo v 19. storočí, ktoré Číňania volajú storočím hanby. Po dvoch ópiových vojnách a Boxerskom povstaní sa Čína stala polo-kolóniou Západu. Európski „barbari“ Číne diktovali svoje podmienky a slabá feudálna krajina sa s nimi musela zmieriť. Čína toto už dopustiť nechce. Vďaka ekonomickému rastu môže konečne zastať pozíciu, ktorá jej má právom patriť. Západ už Číne svoju vôľu diktovať nebude. Prišiel čas, aby Čína svoju vôľu začala diktovať ostatným. Je len na nás, ako sa týmto ambíciám postavíme. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa Čína chystala získať globálnu prevahu. Treba ale byť opatrný. Svet podľa modelu Číny by zďaleka nevyhovoval našim predstavám.

Ako sa tejto novej situácií postaviť? V čase, kedy je nesloboda vo svete rastie by sme sa mali o to pevnejšie držať hodnôt, ktoré spravili Západ najsilnejšou a najprogresívnejšou civilizáciou histórie. Osobná sloboda, vláda zákona a systém bŕzd a protiváh v dlhodobom hľadisku zvíťazí nad diktatúrou a útlakom. Čínsky štátny kapitalizmus síce môže prinášať ovocie a posúvať krajinu dopredu ( aj vďaka bezbrehému vykrádaniu západného intelektuálneho vlastníctva). Má však svoje limity. Najväčšie čínske firmy sú spojené so štátom a založené zväčša na ťažkom priemysle. Najväčšie americké firmy sú založené na inováciách a kreativite. Sillicon Valley v Číne nikdy nevznikne a čínske talenty túžia po živote a štúdiu v USA, nie naopak. Sloboda nie je len prázdnou frázou, ale základnou ľudskou túžbou. Kreatívne myslenie útlak ubíja, sloboda mu pomáha rásť. Úspechy čínskeho režimu môžu lákať k napodobňovaniu jeho praktík, mnohým polo diktátorom na Západe sa takáto predstava určite páči. ZSSR vyzeral tiež ako progresívny štát, ktorý raz prebehne kapitalistický Západ. Viera v základné hodnoty našej civilizácie sa ale ukázala ako opodstatnená. ZSSR padol a sloboda a demokracia zvíťazili. Zvíťazia aj teraz.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bašternák sa nakoniec môže trestu vyhnúť, lebo správkyňa nekoná

Podnikateľ blízky Smeru previedol majetok, aby mu ho štát nevzal. Zatiaľ mu to vychádza.

Dobré ráno

Dobré ráno: Odysea za funkčným Ústavným súdom je za nami. Čo teraz?

Na súde je viac ako tisíc nevybavených prípadov.

STĹPČEK JAKUBA FILA

Čí človek je správkyňa v Bašternákovom konkurze?

Cieľom trestu bolo z Bašternáka vyžmýkať všetky nelegálne eurá.


Už ste čítali?