Prečo som hrdým liberálom

Autor: Andrej Stančík | 31.8.2019 o 19:20 | (upravené 31.8.2019 o 19:40) Karma článku: 10,06 | Prečítané:  5376x

Andrej Danko dokázal znova preraziť dno a na oslavách SNP varoval pred liberálmi, pričom ich dokonca neváhal zrovnávať s fašistami. Zďaleka nie je jediný. Kritika od takýchto ľudí je len ďalším z dôvodov byť liberálom.

Alternatívne konzervy ( nehovorím o skutočných konzervatívcoch, tí majú sofistikovanejšiu a inteligentnejšiu rétoriku) typu Danka,Kotlieb, Harabincov a pomýlených Lívií všade varujú pre liberálmi. Sme vraj zlo, ktoré sa snaží rozvrátiť spoločnosť, zničiť ich malebné Slovensko a financovaní sme zahraničnými agentmi. Slovo liberál je prinajlepšom pre nich niečo ako mentálna choroba, prinajhoršom ako škaredá nadávka. Je to nepriateľ štátu, národa, morálky a spoločnosti. To je predsa jasné. 

Prečo by to ale malo byť tak? Byť liberálom znamená hlásiť sa k myšlienkovému prúdu, ktorý posledné tri storočia niesol vlajku slobody, demokracie a pokroku. Práve liberáli bojovali proti monarchii a feudalizmu. Liberáli priniesli prvé ústavy a dali dnešnej Európe jej podobu s vládou zákona, slobodou jednotlivca a obmedzenou mocou štátu.

Kto bol nepriateľom liberálov? Boli to zástancovia feudálnych režimov, ale aj komunisti a nacisti, ktorí v liberáloch videli jednak buržoáziu vykorisťujúcu proletariát a jednak kozmopolitov podrývajúcich nacionalizmus a autoritu štátu. V autoritatívnych režimoch teda liberáli nemali žiadne miesto. Rovnako je tomu aj v arabských krajinách, kde jedinou opozíciou k diktátorom sú náboženskí fundamentalisti, keďže liberáli sedia za mrežami a do mešít sa režimy neodvážia.

Liberálov u nás neznášajú hlavne rôzni nacionalisti a alternatívci, ktorí v nás vidia podrývačov a nepriateľov národa len kvôli tomu, že odmietame prijať ich tupé nacionalistické bláboly a nenávisť k všetkým ostatným. Nacionalizmus je predsa len výsadou hlúpych. Politici rangu Danka liberálov používajú ako strašiakov, len aby odvliekli pozornosť od vlastných lotrovín a nedostatku odbornosti a rozumu. 

Zdá sa, že im to funguje. 

Čo ale ten liberál vlastne chce? Nedá sa hovoriť za všetkých, no spája nás rešpekt a úcta k osobnej slobode.

Dekriminalizácia marihuany? Rád sa za ňu podpíšem. Buzerácia za jedného jointa v dnešnom svete stráca zmysel a verím, že človek by mal mať právo kaziť si vlastný život. Či už alkoholom, cigaretami alebo marihuanou.

Registrované partnerstvá? Ak pomôžu homosexuálom, pričom majú nulový dopad na môj osobný život, rád ich podporím. Nebudem dvom dospelým osobám brániť k ich šťastiu. 

Potraty? Nechajme ich tak ako sú. Lepší kompromis medzi slobodou pre ženy a ochranou nenarodeného dieťaťa nenájdeme. 

A tradičné hodnoty? Tradičnými hodnotami minulosti bolo otroctvo, podriadená rola ženy a feudalizmus. Boli to liberáli svojej doby, kto proti týmto inštitúciám brojil a boli to konzervatívci, kto ich obhajoval. Pamätajme na to. 

Ideológovia kolektivizmu vedeli vždy vhodne použiť prízraky národa, náboženstva, triedy a štátu len aby dusili slobodu jednotlivca a presadzovali svoje záujmy. Úlohou liberálov je tieto prízraky odhaliť a strhnúť ich masku kolektivizmu. 

Liberáli boli často zábleskom svetla v tme. Hegelovou anti-tézou. Hlasom rozumu v čase davovej psychózy. A bojovníkmi za slobodu počas útlaku. 


Byť liberálom nie je hanba.

Naopak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

CYNICKÁ OBLUDA

Aké dôležité je mať Petra Tótha

Vždy to bolo zlé, ale od istej doby sa to zhoršilo tak, že sa s ucelenými myšlienkami nestretáva už ani vizuálne.


Už ste čítali?