Život je ako kyvadlo, kmitajúce medzi nudou a bolesťou

Autor: Andrej Stančík | 11.8.2019 o 14:23 | (upravené 12.8.2019 o 17:06) Karma článku: 1,03 | Prečítané:  259x

Arthur Schopenahuer patrí medzi najvyplvnejších filozofov. Jeho dielo Svet ako vôla a predstava navždy zmenilo chod filozofie a ovplynilo aj umenie. Čo nás môže naučiť? 

Svet nie je racionálny. Schopenhauer odmietal optimistický pohľad na svet osvieteneckých racionalistov a Leibnizov "najlepší možný svet". Naopak. Náš svet je riadený iracionálnou a slepou svetovou voľou, ktorá neberie ohľad na šťastie jednotlivca. Filozofia Schopenhauera je filozofiou pesimizmu, no ponúka nám nádej na "zničenie kolesa" utrpenia. 

Schopenhauer ako dôkaz pre svoje tvrdenie ponúka opis jednej pláže. Celá bola posiata kosťami a vypadala, ako by sa tam udial masaker. Nebolo to ale vinou sadistického človeka a neudiala sa tam ani krvavá napoleonská bitka začiatku 19. storočia. Na vine bola samotná príroda. Na začiatku prišli na pláž korytnačky zniesť vajcia, no zaútočili na nich divé psy, ktoré ich roztrhali na kusy. Masaker tým ale neskončil, psy roztrhali tigre a zavŕšili tým dielo skazy. Všetko v mene nemenného zákona prírody - zachovania druhu. 

Schopenhauer sa narodil v rodine bohatého obchodníka. Otec z neho chcel vychovať svojho následníka a samotné meno Arthur malo kozmopolitný ráz, čo mu malo uľahčiť obchodovanie naprieč Európou. Jeho otec ale zomrel, keď bol Arthur ešte mladý, čo mu paradoxne otvorilo cestu k štúdiu filozofie. Jeho matka mu benevolentne prenechala dedičstvo a nechala výber kariéry na ňom. Po štúdiách dostal Schopenhauer miesto prednášateľa na univerzite v Berlíne, kde učil Hegel, ktorý bol filozofickou superstar 19. storočia. Schopenhauer si naschvál vybral prednášky v čase, keď prednášal Hegel, ktorého tak neznášal. Tento krok ale skončil neúspechom a sláva sa mu dostala až v posledných rokoch jeho života.

Schopenhauer odmietal idealistickú filozofiu Hegela, ktorý zdôrazňoval teleologickú podstatu sveta. Naopak. Zdôrazňoval iracionálnu a pesimistickú podstatu sveta. Riadiacim princípom je Svetová vola, ktorej jediným zmyslom je reprodukcia a zachovanie druhu a to bez ohľadu na individuálne šťastie jednotlivca. Schopenhauer tvrdil, že naše konanie je podmienené pudmi a sme v podstate otrokmi svetovej vôle. Rodičia sa preto obetujú pre svoje deti, nie preto, že by im to robilo radosť samo o sebe, ale kvôli tomu, že sú tak v podstate naprogramovaní.

Z toho pramení aj Schopenhauerov pesimizmus. Sme riadení slepou silou, ktorú nemôžme ovládať. Sme neustále v zajatí našich túžob a len čo dosiahneme náš cieľ, vynorí sa nový a tento slepý cyklus sa opakuje. Človek je preto odsúdený na utrpenie spôsobené nedostatkom, alebo nudu spôsobenú naplnením cieľov. Zdalo by sa, že samovražda je logickým východiskom z tohto sveta, no aj tá je podľa Schopenhauera len "pritakávaním svetovej vôli" a jej aktom ju len potvrdíme. 

Aká je teda cesta von? Schopenhauer ponúka dve možnosti. Prvá sa v podstate zhoduje s učením budhizmu a mníšskych rádov - asketizmu. Schopenhauer nebol východným učením k svojím záverom ovplyvnený. Celkom paradoxne až po ich formulovaní zistil o budhizme a hinduizme a nadšene sa k ním prihlásil. Asketizmus znamená popretie svetovej vôle a zbaveniu sa jej okov. Umŕtvením našich telesných a duševných túžob sa od nej dokážeme oslobodiť a získať tým pokoj duše a mysle. Nietzsche, ktorého Schopenhauer v mnohom ovplyvnil, ho ale neskôr za jeho pesimizmus parodoval. Ironicky pripomínajúc, že aj pesimista Schopenaheur hrával na flaute. 

Druhá možnosť je cesta umelca a génia. Len tí dokážu podľa neho dlhšie zostať v stave čistého vnímania a tým získať vedomosti o čistých platónskych formách. Umelci zachytávajú tieto večné idey a pomocou svojho remesla ich komunikujú spoločnosti. Zosobnením takého génia bol napríklad Goethe, alebo Richard Wagner, ktorý sa Schopenaheurov filozofiou inšpiroval v svojej tvorbe. Ak by ste chceli spoznať Schopenaheurovu filozofiu "v skratke" odporúčam 4 hodinovú operu Tristan a Isolda. Neoľutujete. 

Druhá časť jeho vrcholného diela sa týka práve nášho poznania sveta. Nadväzoval na Kanta a jeho syntetické a priori. Tvrdil že svet nemôžme poznať objektívne a všetko čo o ňom vieme je len našim poznaním, ktoré prechádza našimi zmyslami. Z hinduizmu si preto vypožičal koncept závoju Máje, ktorý nám zahaľuje skutočný a objektívny svet. Všetko čo vieme o svete je teda len našou reprezentáciou skutočného sveta. 

Svoju filozofiu Schopenhauer aplikoval aj na umenie. Jeho cieľom má byť podľa neho vymanenie sa zo Svetovej vôle a získanie objektívneho poznania sveta cez čisté formy, oslobodené od okov vôle. Umenie nás má vykúpiť z utrpenia cez zabudnutie samého seba a skutočné vnímanie. Rôzne druhy umenia dáva do hierarchického rebríčka podľa toho ako dokážu tieto večné formy vyjadriť. Najnižšie "stavia" architektúru, ktorá podľa neho len kopíruje svet vôle a jeho pravidlá. Naopak, najvyššiu rolu prisudzuje hudbu, ktorá je podľa neho čistým vyjadrením ideí a esencie sveta ako veci samej o sebe ( jasná inšpirácia Kantom). 

Nie je teda náhodou, že práve Richard Wagner bol Schopenhauerovou estetikou ovplyvnený a odporúčal jeho knihy svojím priateľom. Ideou "spasiť ľudstvo cez umenie boli ale ovplyvnení aj takí velikáni ako Proust, Mann, Turgenev.

Schopenhauerov pesimizmus sa nám môže zdať ako prehnaný. Musíme si ale uvedomiť, v akej dobe tvoril. Po počiatočnom optimizme sa aj veľké osvietenecké myšlienky francúzskej revolúcie zvrhli v teror a celá Európa trpela počas napoleonských vojen. Osvietenecký racionalizmus a optimizmus bol vyprázdnený. Nemôžme sa preto čudovať, že Schopenhauer videl svet rovnako ako spomínanú pláž, plnú kostier a slepého krviprelievania.

Napriek jeho pesimizmu si ale od jeho filozofie môžeme zobrať veľa pozitívneho. Je to práve pokoj mysle a oslobodenia sa od túžob, čo môže byť pre dnešného človeka aktuálne. Bombardovaní reklamami, ktoré sa nás snažia presvedčiť o novom produkte, ktorý je pre nás nevyhnutný, si môžeme spomenúť na Schopenhauera. Spraví nás nový mobil alebo auto skutočne šťastným, alebo budeme len slepo pokračovať v kolobehu nudy a bolesti, spôsobenom našimi neukojiteľnými túžbami? Schopenhauer nás pozýva k vnútornej sebareflexii a prehodnocovaniu nášho životného štýlu. Askétmi sa stať nemusíme, no uvedomenie si faktu našej existenciálnej reality nám môže pomôcť zmierniť tie najhoršie dopady nezmyselnej snahy akumulovať viac a viac objektov. Aspoň trochu tým zmiernime to večné pnutie, ktoré nám falošne sľubuje naplnenie po dosiahnutí ďalšieho cieľa. Namiesto kúpy nových topánok zvoľme radšej návštevu galérie. 

Skúsme aspoň nachvíľu zastaviť kyvadlo. 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Pellegrini sa pustil do Fica, aj keď to maskoval

Akoby sme sledovali primárky v strane Smer.


Už ste čítali?