reklama

Prečo potrebujeme Nietzscheho?

Keď v Turíne videl, ako bičom šlahajú koňa, rozbehol sa k nemu a odpadol. Zbláznil sa a do konca života sa o neho starala sestra Nietzsche aj 100 rokov po smrti rozdeľuje spoločnosť. Čo si ale od neho môžeme vziať?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

V celej západnej filozofii snáď neexistuje kontroverznejší filozof ako Friedrich Nietzsche. Tento syn protestantského kňaza, ktorý sa už v mladom veku stal ateistom a neskôr smrteľným Nemesis kresťanstva, stále fascinuje a rozdeľuje ľudí. Z časti je táto kontroverznosť spôsobená jeho nepochopením, chybnou interpretáciou a snahou očierniť tohto buričského filozofa, kladivom ničiaceho staré dogmy a modly. Vinia ho za ovplyvnenie nacistov, napriek tomu, že z duše neznášal nemeckých nacionalistov a antisemitov. V jeho reputácií mu nepomohla ani jeho sestra, ktorá redigovala jeho posledné dielo Vôľa k moci, aby sedelo s nacistickou ideológiou (sama bola fanúšička nacizmu a Hitlera).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okrem spájania s nacistami je Nietzsche známy tiež ako nihilista. Je to ale vulgárne nepochopenie jeho diela, v ktorom pred nihilizmom varoval. Ako liek predpisoval cestu k nadčloveku cez individualizmus, kreativitu, sebazdokonaľovanie, tvrdosť a transvaluáciu všetkých hodnôt. Dnešný človek je pre neho lanom, natiahnutým medzi opicou a nadčlovekom. Cesta k nadčloveku je nebezpečná a na každom kroku môžeme spadnúť, ako povrazolezec z jeho Zarathustru. Len sebazdokonaľovanie, tvrdá vôľa a uchopenie vlastnej existencie nás môžu viesť k nadčloveku.

Nihilizmus bol podľa Nietzscheho dôsledkom smrti Boha. Nemyslel tým samozrejme fyzickú smrť, ale alegorickú. Jeho literárny štýl je plný metafor a alegórií a preto treba veľa jeho výrokov brať s rezervou. Podľa Nietzscheho bolo totiž vďaka vedeckému pokroku a pozitivizmu kresťanstvo výrazne oslabené a ostala z neho len fasáda. Ľudia síce stále chodili do kostolov a podstupovali cirkevné sviatosti, no skutočná viera v kresťanské princípy bola už nenávratne nahlodaná a spoločnosť bola odkázaná k morálnemu nihilizmu. Nietzsche dokonca predpovedal, že 20. storočie sa bude niesť v odpovedi na nihilizmus v podobe ideológií socializmu a nacionalizmu, čo vyústi v tragické dôsledky pre celú Európu. Priemerné znalosti histórie minulého storočia postačia, aby sme mu v tomto dali za pravdu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nietzsche je známy ako veľký kritik a jeho najväčším terčom bolompráve spomínané kresťanstvo a jeho morálka. Kresťanskú a judaistickú morálku v Genealógií moci označil za morálku otrokov. Zdôvodňoval to resentimentom – zášťou slabých voči pánom. Otroci totiž fyzicky nedokázali pánov poraziť, no chceli sa im pomstiť. Našli si ale inú cestu. Pomocou kňazov (ktorí vďaka logike a rozumu dokázali súboj o morálne hodnoty s pánmi vyhrať) si vydobyli zavrhnutie panskej morálky – zodpovednosti, nezávislosti, sily vôle a tvoreniu vlastných hodnôt. Hodnoty, ktoré vychádzali z ich slabosti (servilitu, súcit) vďaka judaizmu a kresťanstvu povýšili na piedestál morálky a zjednotili so slovom dobré. Rovnako sa im týmto jazykovým trikom podarilo vlastnosti pánov nálepkovať pod pojmom zlé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nietzsche samozrejme túto morálku otrokov odmietal a zdôrazňoval potrebu vrátiť sa k morálke pánov cez transvaluáciu hodnôt. V jeho knihe Mimo dobro a zlo túto kritiku tradičného chápania dobra a zla rozvádza ďalej, pričom kritizuje dogmatické myslenie mnohých filozof jeho doby.

Sám ale niekedy zachádzal príliš ďaleko. Bezbrehý egoizmus bez súcitu a empatie rozhodne nie sú receptom pre ideálnu spoločnosť. Téza o prevrátení hodnôt a pomste otrokov vyznieva takisto skôr ako špekulácia. Samotný koncept nadčloveka je utopický a vychádza z mylných predpokladov (Nietzsche preceňoval darwinizmus a dedičnosť získaných vlastností) .Koniec koncov, sám sa nikdy za ľudového filozofa nepovažoval a jeho knihy boli určené skôr pre „zasvätených“. Aj pre nich ale vymyslel poistku. Aby si náhodou pri čítaní jeho Zarathustru nemysleli, že sú jeho vysnívanými „nadľuďmi“, napísal, že nadčlovek sa ešte nenarodil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo si ale od Nietzscheho môže vziať dnešný človek? Okrem skvelého literárneho štýlu ponúkajú jeho knihy aj recept na autentický život, bez slepej závislosti na spoločnosti a jej "posvätných kravách". Cez svoju kritiku náboženských, spoločenských a morálnych dogiem nás Nietzsche pozýva k reflexii nad hodnotami, ktoré nás obklopujú. Nemali by sme v niečo slepo veriť, len kvôli tomu že v to verili naši otcovia a mamy, naopak, mali by sme sa stále pýtať a podrobovať ich kritike. Dáva nám do rúk kladivo, s ktorým máme robiť vlastnú filozofiu. Samotné poznanie je podľa Nietzscheho ovplyvňované mocou a je za ním nejaký cieľ (veľmi tým ovplyvnil Foucaulta).

Nietzscheho morálka pánov nám dáva inšpiráciu autentickosti a individualizme. V čase rastúceho kolektivizmu a politiky identitarizmu jeho myšlienky pôsobia ako osviežujúci vánok slobody. Práve individuál je základom jeho filozofie. Hodnoty ako kreativita, sebazdokonaľovanie, individualizmus a tvorenie vlastných hodnôt sú niečím , čím by sme mali riadiť svoj život. Tento individualizmus je v jasnom kontraste s "going with the flow", teda neautentickým životom, silno ovplyvneným spoločnosťou a jej konvenciami, ktorá z nás robí Heideggerového das man. Pozýva nás, aby sme sami stvorili našu osobnosť a dáva nám k tomu návod. Mali by sme nájsť svoju amor fati – zmysel nášho života, ktorému podriadime naše úsilie a aktivitu, ktorý nás pevne zakotví v živote. Čo by toto amor fati malo byť? To už Nietzsche nehovorí, pretože každý by si podľa neho mal svoju cestu nájsť sám a to čo je dobré pre jedného, nemusí byť dobrým pre druhého. Nietzscheho nadčlovek by ale rozhodne na sebe nenosil najnovšiu módu a nezakladal si na akumulácií objektov, ktoré by ho "vyvyšovali" v očiach spoločnosti. Pre nadčloveka totiž skutočné hodnoty vyvierajú zvnútra.

Ako pomôcku evaluácií vlastného života nám Nietzsche dáva jeho tézu o večnom návrate. Ak by k nám prišiel škriatok a povedal nám, že celý náš život budeme musieť prežiť znova a presne rovnako, vítali by sme ho ako Boha, alebo démona? Čo by sme na svojom živote zmenili a prečo? Takáto hypotetická otázka nás núti k zamysleniu. Koľkí z nás by sme žili presne tak ako teraz, ak by sme boli odsúdení na večné opakovanie? 

Na záver dodám priebeh o troch premenách ducha, ktorý skvelo vysvetľuje Nietzscheho filozofiu.

Na začiatku je človek ťavou. Na svojom chrbte nesie batožinu, ktorú na neho naložila spoločnosť. Sú to hodnoty a konvencie, ktoré by mal podľa svojho okolia vyznávať. Hovoria mu čo je dobré a čo je zlé, čo sa patrí a čo nie.

Ako ťava ale zájde hlboko do púšte, kde sa musí stať levom. Ako lev si túto batožinu strasie z chrbta. Odmietne tieto povinnosti ako väzenie, do ktorého ho vrhli iní. Svojou rebéliou sa stane slobodným.

Lev je síce slobodný, no stále to nestačí. Vzoprel sa starým hodnotám, no stále nemá nové, podľa ktorých by mohol žiť. Preto sa duch musí stať dieťaťom. Ako dieťa je otvorený novým myšlienkam a skúsenostiam. Novému životu tým povie posvätné áno a dá tým svojmu životu nový zmysel.

Andrej Stančík

Andrej Stančík

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Poslanec NR SR za OĽANO a doktorand na Masarykovej Univerzite. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu