reklama

Nacizmus vs Komunizmus

Oba režimy boli strašné. Porovnávať ich beštialitu ale na základe ťažko overiteľných počtov zabitých nedáva zmysel. Dajú sa teda porovnať inak?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (71)

Určite ste sa už na internete stretli s rôznymi infografikmi, ktoré sa na základe hrubých odhadov počtu ľudí zabitých nacistami a komunistami snažia vylíčiť jeden zo systémov ( zväčša komunizmus, ktorý mal na svedomí „viac“ obetí) ako zverskejší. Takto arbitrárne zvolená komparácia na základe často premrštených dát ( hlavne v prípade zločinov Stalinizmu a Maoizmu sa odhady historikov diametrálne líšia) je ale zavádzajúca. Zverskosť týchto totalitných režimov totiž nemôžme porovnávať na základe čísel – logicky by nám teda mohlo vyjsť, že Pol Potov režim bol vlastne „miernejší“ ako Maov, keďže zavraždil menej ľudí. Tieto čísla sú nie len ťažko presne odhadnuteľné, sú hlavne mätúce, pretože neposkytujú celkový obraz oboch režimov a hlavne rozsah a povahu zabíjania, ktorého sa oba dopustili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento blog nemá slúžiť ako pokus o apologetika komunizmu či nacizmu. Práve naopak. Oba tieto režimy treba jednoznačne odsúdiť a dúfať, že sa už nič podobné v budúcnosti nestane. Tábory oboch ideológií sú zavrhnutiahodné. Extrémna ľavica môže byť dokonca v súčasnosti nebezpečnejšia, keďže má podporu intelektuálov a posilňuje hlavne v inštitúciách, zatiaľ čo extrémna pravica je tvorená hlavne primitívnymi rasistami. Nesmieme zabudnúť, že ani gigant existencializmu Sartre sa po vojne pridal na stranu ZSSR, napriek vedomosti o zločinoch Stalinizmu. Stále totiž nemáme lepšiu alternatívu k liberálnej demokracii, ktorá možno nie je ideálnym zriadením, je ale tým najlepším čo máme. Nesľubuje totiž vybudovanie utopickej spoločnosti, v ktorej mene je nutné vymeniť niekoľko ozubených koliesok v kolektivistickej mašine. Neospravedlňuje uberanie práv menšín „záujmom väčšiny“ a nediktuje občanom ako sa majú správať a aké hodnoty majú vyznávať. Takýto systém by sme ale nemali brať za samozrejmosť, keďže sa ju zľava aj sprava nahradiť identitami niečím kolektívnejším a „spravodlivejším. Každopádne, v nasledujúcich riadkov sa pokúsim nájsť odpoveď na otázku, ktorý z oboch režimov bol predsa len zverskejší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Porovnávať počty obetí a inferovať z toho ktorý systém je horší je chybou, ktorej sa často dopúšťajú hlavne privŕženci tézy o komunizme ako horšom z dvoch režimov. Aj keby boli nadhodnotené odhady o miliónoch obetí ZSSR pravdivé, len z ťažka by nám to poskytlo objektívny pohľad. Práve naopak, prikláňam sa k myšlienke, že len na základe takéhoto argumentovania by horšie obstál nacizmus, napriek „nižším číslam“. Dôvod je vcelku prozaický. Časovosť samotného nacizmu ( oproti ZSSR fungovalo hitlerovské Nemecko len 12 rokov) mali teda približne 6 násobne menej času na besnenie a rozsah v akom ho predviedli prekonalo aj stalinské čistky a Holodomor. Rádovo by teda obetí ZSSR malo byť aspoň 6 krát toľko, aby sa takto „vyrovnal“ Nacistickému Nemecku. Dá sa teda povedať, že len na základe počtu obetí nemôžme jednoznačne povedať, ktorý systém bol horší. Ak by sme sa predsa len pokúsili vybrať si to lepšie z dvoch ziel, musíme sa pozrieť na iné faktory.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z hľadiska ideologického fanatizmu si boli oba režimy vyrovnané. Napriek tomu, že nepriateľ bol definovaný rozdielne. V prípade nacistického Nemecka to bol nepriateľ definovaný rasovo, zatiaľ čo v prípade ZSSR bol vnútorný aj vonkajší nepriateľ definovaný triedou. Posluhovači oboch ideológií preto v dobrej viere boja za lepšiu spoločnosť neváhali nepriateľa likvidovať, aby tým urýchlili príchod utópie. Oba režimy neváhali na oltár lepších zajtrajškov priniesť aj detské obete, aj keď sa v podstate jednalo o inú formu obety. Počas Holokaustu ako aj Holodomoru umierali desiatky tisíc detí, ktoré sa previnili len tým, že sa narodili v rodine nepriateľa spoločnosti. Deti ukrajinských roľníkov nemohli za svoj „zlý pôvod“ o nič viac ako Židovské deti v Treblinke a Osvienčime. Medzi zločinmi jednotiek Einsatzgruppen a NKVD bol ale predsa len rozdiel. Vychádzal zo samotnej podstaty definície nepriateľa. Zatiaľ čo dieťa buržuja či kulaka mohlo byť prevychované na Sovietskeho človeka, Žid zostal Židom v nemeckom ponímaní národa ako krvi a pôdy. Zatiaľ čo deti obeti čistiek končili v detských domovoch ( o ich podmienkach si nemôžme robiť ilúzie) a teenageri bez domova – tzv. bezprizorní boli za delikty tvrdo trestaní, židovské ( a slovanské) deti končili v masových hroboch a plynových komorách. Timothy Snyder v jeho knihe opisuje brutálne výjavy z masakru v Babom Yare, kde nemecké jednotky za pomoci domácich neváhali strieľať ženy s batoľatami na rukách. Takáto priama fyzická likvidácia tých najmenších bola niečím, čo zverskosť nacizmu posunula na horšiu priečku. Z hľadiska povahy zabíjania sa teda nacizmus ukázal ako barbarskejší než sovietsky komunizmus. Priťažujúcou okolnosťou bol fakt, že zatiaľ čo Boľševici prebrali agrárnu a zaostalú krajinu poznačenú cárizmom, Nacisti ovládli najkultúrnejší a najvzdelanejší národ Európy. Napriek zdôrazňovania „barbarstva“ Slovanov, to boli práve Nemci kto sa správal horšie ako najdivokejší Tarári a Huni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako dali faktor na porovnanie oboch režimov môže slúžiť aj ich dopad na Európu a predstava utopickej spoločnosti. Tzv. Endgame Stalinizmu sme mohli vidieť po 2. svetovej vojne, kedy sa ZSSR stal pánom Východnej Európy. Krátko po vojne sa s jeho výdatnou pomocu podarilo inštalovať komunistické systémy naprieč Východnou Európou a stalinské praktiky sa tak rozšírili aj k nám, čo bolo vidieť na straníckych čistkách, brutálnom prenasledovaní opozície a totalitnom zriadení štátu. Napriek hrôzostrašným následkom tohto systému sa ani zďaleka nedá porovnávať s plánmi, ktoré mali nacisti s Východnou Európou. Slovania ako podradná rasa mali slúžiť prinajlepšom ako otrocká pracovná sila, prinajhoršom mali byť vyhladení a ich územia mali slúžiť ako rozšírenie Lebensraumu panskej rasy. Konkrétne plány uvádza Timothy Snyder v Krvavých Územiach. Na Ukrajine a Poľsku mali byť uvedené v realitu už počas vojny, no logistické problémy spojené s vojnou ich realizáciu odložili. Nacizmus teda našťastie vojnu nevyhral, čo nám teda neposkytuje možnosť oba scenáre porovnať. Podľa plánov najvyššieho vedenia režimu a podľa vyčíňania jednotiek Einsatzgruppen na Ukrajine či v Bielorusku môžeme získať pomerne konkrétnu predstavu toho, čo by sa po vojne stalo.

Napriek katastrofálnym dôsledkom, ktoré pre Východnú Európu predstavovali komunistické režimy boli rozhodne lepšou alternatívou ako konečné víťazstvo nacizmu. Luboš Blaha by sa ale ešte radovať nemal. Najlepšou možnou alternatívou by samozrejme bolo pripojenie k Západu. Rozdelenie Európy ale takýto scenár nedovoľovalo a museli sme sa vydať cestou na Východ.

Úryvok z 13. symfónie Šostakoviča Babi Jar. 

Autor počas Veľkej čistky spával na schodoch bytovky, aby rodina nemusela vidieť ako ho v noci berú agenti NKVD.

And I myself am one long soundless cry.
Above the thousand thousands buried here.
I am every old man here shot dead.
I am every child here shot dead.
Nothing in me will ever forget this.

The "Internationale" - let it thunder
When forever will be buried
The last of the anti-Semites on earth.

There is no Jewish blood in mine,
But I am adamantly hated
By all anti-Semites as if I were a Jew.

Andrej Stančík

Andrej Stančík

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Poslanec NR SR za OĽANO a doktorand na Masarykovej Univerzite. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu